Pohľad do dielne, kde kov prestáva byť len technickým materiálom a začína rozprávať vlastný príbeh.
Drevo je krásne. Je teplé, vonia, každý to cíti prirodzene.
Kameň pôsobí pevne a nadčasovo, má svoj charakter.
Ale kov?
Je studený, tvrdý, často prekrytý vrstvami starej farby alebo hrdze. Väčšina z nás ho berie len ako technický materiál. Niečo, čo musí fungovať.
A pritom kov nie je len oceľová konštrukcia schovaná pod náterom alebo karoséria auta. Kov má vlastnú tvár, vlastnú pamäť a svoj príbeh.
Pozrime sa naň trochu poetickejšie. Optikou BLACK LAB.
Vôňa dielne
V stolárskej dielni je to jasné – vôňa dreva je príjemná každému.
Boli ste ale niekedy v kováčskej dielni?
Nie je to smrad, ako by sa mohlo zdať. Je to vôňa starého dreva nasiaknutého olejom na podlahe kováčne, uhlia vo vyhni, pary z vody, v ktorej sa rozžeravený kov prudko ochladzuje.
Aj toto je atmosféra materiálu.
Oceľ sa pri zahrievaní sfarbuje do odtieňov od tmavočervenej až po žltobielu. Skúsený kováč vie podľa farby presne odhadnúť, kedy je správny čas začať tvarovať. Materiál sa vtedy správa úplne inak — mäkne, poddáva sa, žije.
A potom príde ochrana pred hrdzou.
Dnes máme farby a nátery, ale kedysi sa oceľ chránila inak. Rozohriaty kov sa potrel olejom, ktorý sa do povrchu doslova zapiekol. Vznikol tmavý, takmer čierny povrch odolnejší voči korózii.
A keď sa naň naniesol vosk rozpustený v terpentíne, zostala na povrchu jemná ochranná vrstva s príjemnou vôňou. Desaťročia to stačilo pre veci, ktoré mali žiť v interiéri.
Kov má mnoho podôb
Dnes máme množstvo materiálov a každý starne inak.
Cortenová oceľ hrdzavie zámerne. Hrdza sa stáva ochranou a vytvára charakteristický povrch, ktorý sa už ďalej nerozpadá.
Nerezová oceľ je zas symbolom čistoty. Poznáme ju z kuchýň či nemocníc, no môže mať množstvo podôb – od farebných tepelných odtieňov cez brúsený mat až po dokonale leštený zrkadlový povrch.
A potom je tu meď. Môj osobný favorit. Tvárna, živá, s nekonečným množstvom farebných odtieňov. Dá sa leštiť do zrkadla alebo ju možno nechať prirodzene starnúť a vytvárať hlboké hnedé, čierne či zelenomodré patiny.
Podobne funguje aj mosadz alebo bronz. Materiály, ktoré časom získavajú charakter namiesto toho, aby ho strácali.
Materiál si pamätá výrobu
Každý úder kladiva, rez pílou, stopa po brúsení alebo drôtenej kefe zostáva v materiáli zapísaná.
Ak ho neschováme pod hrubú vrstvu farby, dokáže tieto stopy niesť ďalej. Materiál rozpráva príbeh svojej výroby a čas mu pridáva ďalšie vrstvy.
A čo BLACK LAB?
V BLACK LAB sa s kovom experimentujeme. Tvarujeme ho, spájame, ale často ho nechávame priznať vlastný povrch a prirodzený vzhľad.
Mnohé veci, ktoré vyrábame, sa časom stanú samozrejmosťou. Sú tam, slúžia a prirodzene zapadnú do priestoru.
A práve vtedy má materiál šancu ukázať, ako vie starnúť a získavať vlastný charakter.
13 komentárov